Staatskapelle sa rozlúči s letnou prestávkou s neobvyklým programom: Baletné apartmány a zriedka hrali violončelo koncertu Edward Elgar

Veröffentlicht:

Von:

Die Staatskapelle verabschiedete sich am Samstag mit einem ungewöhnlichen Programm in die Sommerpause. Auf dem Programm standen zwei Ballettsuiten sowie das selten gespielte und wenig bekannte Cellokonzert von Edward Elgar, das trotz des leidenschaftlichen Einsatzes von Jaqueline du Pré selten aufgeführt wird. Das Cellokonzert stammt aus Elgars letzter Schaffensphase und ist ein spätromantisches Stück. Es besticht vor allem durch sein einprägsames Hauptthema, das zu Beginn vom Orchester eingeführt wird, bevor das Soloinstrument übernimmt. Sol Gabetta, die argentinische Cellistin, verleiht allen Stücken eine besondere Note, auch den weniger aufregenden. Ihr Spiel zeichnet sich durch einen unglaublich charaktervollen Strich, eine wundersame Gesanglichkeit …
Štátna skupina sa v sobotu rozlúčila s letnou prestávkou s neobvyklým programom. Program zahŕňal dva baletné apartmány, ako aj zriedkavo hral a Little -Známy Cello Concerto Edward Elgar, ktorý je zriedka uvedený napriek vášnivému záväzku Jaqueline du Pré. Cello koncert pochádza z Elgarovej poslednej kreatívnej fázy a je neskoro romantickým dielom. Pôsobí hlavne na svoju nezabudnuteľnú hlavnú tému, ktorú predstavuje orchester skôr, ako prevezme sólový nástroj. Sol Gabetta, argentínsky violoncellista, dáva všetkým kusom špeciálny dotyk vrátane menej vzrušujúcich. Vaša hra sa vyznačuje neuveriteľne charakteristickou líniou, zázračnou vokalitou ... (Symbolbild/MB)

Štátna kaplnka sa v sobotu rozlúčila s letnou prestávkou nezvyčajným programom. Program zahŕňal dva baletné apartmány, ako aj zriedkavo hral a Little -Známy Cello Concerto Edward Elgar, ktorý je zriedka uvedený napriek vášnivému záväzku Jaqueline du Pré. Cello koncert pochádza z Elgarovej poslednej kreatívnej fázy a je neskoro romantickým dielom. Pôsobí hlavne na svoju nezabudnuteľnú hlavnú tému, ktorú predstavuje orchester skôr, ako prevezme sólový nástroj.

Sol Gabetta, argentínsky violoncellista, dáva všetkým kusom špeciálny dotyk, tiež menej vzrušujúce. Vaša hra sa vyznačuje neuveriteľne charakteristickou líniou, zázračnou vokalitou a bezdôvodnosťou. Dáva zhovievavé okamihy diela špeciálnou dušou a vždy udržiava suverenitu v pasážach s náročným šestnástym figúrkam. Po jej boku je dirigent Edward Gardner, ktorý má extrémne elegantné gestá a je veľmi ohľaduplný, ale stále určuje, pokiaľ ide o misie.

Elgar so svojou prácou inicioval koniec 200-ročnej fázy po smrti Henryho Purcella, v ktorej sa ambiciózna hudba v Anglicku venovala malá pozornosť. Skutočný prielom prišiel s Benjamin Britten po druhej svetovej vojne. V rámci koncertu znie aj jeho baletná hudba pre „Princ of the Pagodas“, ktorú zostavil Edward Gardner, tiež apartmán. Táto baletná hudba je do značnej miery neznáma. Dej sa hrá v „kráľovstve stredného“, s najväčšou pravdepodobnosťou Číny. Osobitná vec na tom je, že Britten používa bohatý repertoár z ďalekého východu, balínske zvukové efekty, ktoré vyrába výlučne s nástrojmi európskeho symfonického orchestra.

Ďalším programom večera je baletný pantomím Béla Bartók „The Wonderful Mandarin“. Aj keď prvý dojem naznačuje, že balet hrá aj v Číne, je to v skutočnosti príbeh z krik a vrahového prostredia západného mesta, inšpirovaného 20. a gangsterským svetom o Al Capone. Bartók tu zložil mimoriadne expresívnu hudbu, ktorá sa vyznačuje surovými plechmi a brutálnymi motorickými schopnosťami. Štátna kaplnka to vzrušuje a zvyšuje sa na brilantný konečný akord pod vedením úplne vyčerpaného dirigenta Gardiner.

Napriek tvrdému začiatku sa večer dokáže zvýšiť na vyvrcholenie. Apary však zostávajú z baletov, ktorých akcia nie je známa a ktorých udalosti nemožno vidieť vizuálne ako koncertný repertoár.