Pozadie hradu na paláci republiky: otázka estetiky a demokratického modernizmu

Veröffentlicht:

Von:

Die Schlosskulisse, die vor ziemlich genau 30 Jahren vor dem noch stehenden Palast der Republik entstand, stellte zweifellos die Macht der Fachleute in Architektur- und Städtebaudebatten in Frage: Wer entscheidet über die Ästhetik unserer Umwelt? Aber durchgesetzt und durchgeführt wurde das Projekt sicher nicht von einer „Kamarilla neo- bis rechtskonservativer Preußen-Nostalgiker“, wie kürzlich eine Autorin im Stadtmagazin „Tip“ gänzlich ahistorisch wütete. Ich kann das als einer der damaligen Mit-Kuratoren durchaus selbstbewusst behaupten. Sicher wirkte die seit den 1970er-Jahren in der DDR und der alten Bundesrepublik betriebene Idealisierung der hohenzollernschen Militärmonarchie zum angeblich vornehmlich liberalen Kunst- und Kultur-Staat. Auch der fatale …
Pozadie hradu, ktoré bolo vytvorené takmer presne pred 30 rokmi pred palácom republiky, ktorá stále stála, nepochybne spochybnila moc odborníkov v oblasti architektúry a mestských budov: kto sa rozhoduje o estetike nášho prostredia? Projekt však určite nebol presadzovaný a vykonaný „Kamarilla neo- až pravicový konzervatívny pruský nostalgický“, ako autor v mestskom časopise „Tip“ úplne ahistoricky zúril. Ako jeden z vtedajších spoločníkov v tom čase to môžem bezpečne tvrdiť. Idealizácia Hohenzollernovej vojenskej tonarchie, ktorá sa prevádzkuje v HDR a starej federálnej republike od 70. rokov 20. storočia, bola istá údajne predovšetkým liberálnym umením a kultúrnym štátom. Tiež fatálny ... (Symbolbild/MB)

Pozadie hradu, ktoré bolo vytvorené takmer presne pred 30 rokmi pred palácom republiky, ktorá stále stála, nepochybne spochybnila silu odborníkov v oblasti architektúry a rozvojových diskusií: kto sa rozhoduje o estetike nášho prostredia?

Ale implementovaný a vykonaný, projekt určite nebol „Kamarilla Neo na pravicovo konzervatívny pruský nostalgický“, ako autor nedávno zúril v časopise „Tip“ v mestskom časopise. Ako jeden z vtedajších spoločníkov v tom čase to môžem bezpečne tvrdiť.

Idealizácia Hohenzollernovej vojenskej tonarchie, ktorá sa prevádzkuje v HDR a starej federálnej republike od 70. rokov 20. storočia, bola istá údajne predovšetkým liberálnym umením a kultúrnym štátom. Fatálny nemecký idealizmus tiež zohral hlavnú úlohu, ktorá dáva umeniu depolitizovanú osobitnú úlohu v živote. Ale reakcionári Pruska? Nie, že by som si pamätal.

vľavo a konzervatívci sú spáchaní

Preto bolo tiež možné, že ľavá -liberálna Kristin Feiss umyla vo vlne, aby ukázala výstavu desiatich „moderných“ protiprávnych harmanov do projektu repliky v pozadí hradu. Dokonca aj vtedy bola jej architektonická galéria Aedes centrom hľadania foriem demokratickej modernosti, takže je súčasťou otvorenej debaty o nepríjemných témach, ako sú repliky fasády. Nazvať ich „pruským nostalgickom“ je jednoducho ohováranie.

Architekti Frank Augustin a Goerd Peschken alebo Akadémia umenia, ktoré BAU, v skutočnosti neboli resctancy, pretože navrhli také pozadie na demokratizáciu debaty. A parížska umelkyňa Catherine Feff, ktorá vytvorila toto pozadie s viac ako 50, by mala byť reakcionárom? Boli tu ľavíci, liberáli, konzervatívci, ktorí za projekt vedeli kampaň.

Wilhelm von Boddien-No Záleží na tom, ako stojíte podľa jeho projektu rekonštrukcie, táto čestnosť sa nesmie šíriť ako súčasť politickej pruskej renesancie, ale ako čisto estetický projekt rekonštrukcie mesta. Z tohto dôvodu mali kurátori úplnú slobodu dizajnu - až po fotografie, na ktorých sa demonštruje pre pokračujúcu existenciu paláca republiky.

Všetky tieto protichodné perspektívy možno stále nájsť v katalógovej skupine „Hrad?“ čítať. A samozrejme, niektorí reakcionár sa tiež tešili na prostredie. Nehrali však žiadnu úlohu pre svoju konštrukciu a dizajn výstav. Inak by tento projekt nebol vytvorený.

Nikolaus Bernau tam bol: pozadie hradu nebolo projektom reakcionárnej kamarilly.