Bundestag schválil 3,5 miliardy eur na sociálne bývanie!
23. novembra 2025 sa Bundestag rozhodol vyčleniť 3,5 miliardy eur na sociálne bývanie v Berlíne s cieľom znížiť náklady na výstavbu a urýchliť kolaudácie.

Bundestag schválil 3,5 miliardy eur na sociálne bývanie!
Spolkový snem schválil 23. novembra 2025 rozpočet výstavby na nadchádzajúci rok. Podstatný je tu objem financovania 3,5 miliardy eur, ktorý schválila SPD na sociálne bývanie. Toto rozhodnutie prichádza po intenzívnom hlasovaní, v ktorom SPD zvíťazila nad Úniou. Cieľom týchto opatrení je urýchliť proces schvaľovania a tým rýchlejšie napredovať vo výstavbe.
Ministerka výstavby Verena Hubertz (SPD) v tejto súvislosti pozitívne odkázala modulárnu výstavbu. Žiada, aby sa tento prístup presadzoval s cieľom znížiť vysoké stavebné náklady. Hubertz vidí v sériovej a modulárnej výstavbe potenciál nielen pre rýchlejšiu, ale aj lacnejšiu bytovú výstavbu. Súkromné a verejné záväzky idú ruka v ruke pri vytváraní dostupného bývania.
Tradícia a rozvoj sociálneho bývania
Sociálne bývanie má v Nemecku dlhú tradíciu, ktorá sa začala po druhej svetovej vojne. Od zavedenia tohto opatrenia zohrávalo sociálne bývanie ústrednú úlohu pri rekonštrukcii miest a vytváraní životného priestoru pre bežné obyvateľstvo. V 50. rokoch 20. storočia vzniklo sociálne bývanie ako jedna z najdôležitejších iniciatív sociálnej politiky na uspokojenie masívnej potreby bývania.
Rôzne fázy tohto konceptu načrtávajú rozsiahly vývojový proces: od povojnového obdobia cez konsolidáciu v 60. a 70. rokoch až po úpadok v 80. a 90. rokoch, keď bolo financovanie výrazne obmedzené. Od roku 2015 zažívame renesanciu v sociálnom bývaní, ktorú vedie utečenecká kríza a nedostatok dostupného bývania.
Aktuálne výzvy a perspektívy
Napriek tomuto úsiliu sociálne bývanie naďalej čelí veľkým výzvam. Pokles počtu jednotiek sociálneho bývania je výrazný, s dramatickou stratou približne 100 000 jednotiek sociálneho bývania ročne. Na konci roka 2022 bolo v Nemecku k dispozícii len približne 1,09 milióna sociálnych bytov. V Berlíne bol podiel sociálneho bývania 9 % v západnej časti mesta a 24 % vo východnej časti mesta.
Kritici sa sťažujú, že privatizácie a stratégie maximalizácie návratnosti majú negatívny vplyv na sociálne bývanie. Argumentujú tým, že súkromní investori často len renovujú a uvádzajú na trh ziskové nehnuteľnosti, pričom skutočná potreba dostupného bývania sa zanedbáva. Zástancovia na druhej strane vidia v privatizácii potenciál pre rozvoj miest a financovanie nových sociálnych bytov.
Vzhľadom na tento vývoj je zrejmé, že sociálne bývanie nezávisí len od právnych rámcových podmienok, ako je druhý zákon o bývaní z roku 1956 alebo reforma zákona o bývaní z roku 2001, ale aj od inovatívnych prístupov a podpory zo strany federálnych a štátnych vlád s cieľom vytvoriť naliehavo potrebné cenovo dostupné nájomné byty.
V budúcnosti bude viac ako kedykoľvek predtým potrebný spoločný záväzok všetkých zainteresovaných strán s cieľom trvalo posilniť sociálne bývanie v Nemecku a prispôsobiť ho súčasným sociálnym výzvam. Vzhľadom na blížiace sa narodenie jej prvého dieťaťa sa dá očakávať, že minister výstavby Hubertz bude aj na týchto výzvach pracovať s čerstvým nadšením.
Ďalšie informácie o vývoji sociálneho bývania v Nemecku nájdete na webovej stránke Berlínske noviny, Sociálne bývanie a Wikipedia návšteva.