Waldbühne Berlin: Od nacistickej architektúry po letné koncertné miesto

Waldbühne Berlin: Od nacistickej architektúry po letné koncertné miesto

Waldbühne v Berlíne je obľúbeným miestom pre milovníkov hudby a letných priateľov. Každý rok priťahuje stovky tisíc návštevníkov, ktorí si užívajú koncerty v krásnom prostredí Schanzenwaldu. Ale za touto slávnostnou atmosférou je temná minulosť, ktorá je známa iba pár.

Masívna architektúra Waldbühne už naznačuje, že sa tu rozpráva príbeh ďalekého ovplyvňovania. Postavený v 30. rokoch 20. storočia, odráža zeitgeistu éry, ktorá bola charakterizovaná propagandou a hlbokým ideologickým zázemím. Pôvodne, ktorú si objednal Joseph Goebbels, otvorená fáza Národného socialistického hnutia by mala slúžiť ako platforma.

Stavebné miesto pre propagandu

Krátko po politickom záchvate národných socialistov sa vytvoril plán pre Waldbühne. Adolf Hitler dokonca vyzval na návrh javiska, ktorá mala ponúknuť priestor pre 100 000 divákov, ale to zostalo nenaplnenou víziou. Namiesto toho má Forest Stage teraz okolo 22 000 ľudí. Skutočná budova sa konala ako súčasť príprav na olympijské hry z roku 1936, kde scéna zohrala ústrednú úlohu.

Architekt Werner March prevzal zodpovednosť za projekt, ktorý bol navrhnutý ako súčasť výstavby olympijských hier. Štýl bol založený na klasickej architektúre gréckeho divadla, pričom javisko by sa malo používať aj ako vec. Tieto udalosti boli súčasťou národnej socialistickej ideológie, ktorá šírila myšlienku „populárnej komunity“ a vylúčila rôzne prúdy. Fáza bola pôvodne otvorená ako „Dietrich-Eckart Stage“, pomenovaná po antisemitskom spisovateľovi a podporovateľovi NSDAP.

Počas olympijských hier v roku 1936 sa vo Waldbühne odohrali nielen gymnastické zápasy, ale aj dobre, čo je dobre zameraná na hru „Frankenburger Dukfiel“, ktorú napísal básnik Völkische Eberhard Wolfgang Möller. Cieľom takýchto predstavení bolo posilniť národnú socialistickú ideológiu a sprostredkovať divákom pocit jednoty a veľkosti.

Od zvládania minulosti po koncertnú kultúru

Po druhej svetovej vojne dosiahol Waldbühne pozoruhodnú transformáciu. Počiatočné roky boli formované použitím ako otvorené kino. Berlinale, renomovaný filmový festival, tiež využil pódium.

V 80. rokoch 20. storočia Waldbühne konečne dostal nápadnú strechu stanu. Vďaka tomu bolo nielen koncertné miesto, ale aj časť kultúrnej identity Berlína, bez zmätenej histórie často pozornosti. Každý rok sa tu objavujú početné dobre známe umelci, zatiaľ čo tiene minulosti pravdepodobne zostávajú v pozadí.

Kombinácia vysokej hudobnosti a mimoriadneho miesta priťahuje čoraz viac ľudí, ktorí chcú stráviť perfektný letný večer. Otázkou však zostáva, či by sa malo ignorovať dôležitosť historického pozadia alebo či by sa mal zaoberať históriou lesnej scény.

Architektúra a dizajn Waldbühne

Waldbühne v Berlíne je fascinujúcim príkladom kombinácie prírody a architektúry. Konštrukcia regionálnej skaly dáva javisku rustikálny, ale aj pôsobivý vzhľad. Architekt Werner March navrhol javisko tak, aby bol harmonicky integrovaný do okolitej lesnej krajiny. Eliptický dizajn a strmé rady sedadiel zabezpečujú, aby návštevníci mali dobrý výhľad na pódium v zadných radoch.

Charakteristické kamenné útvary a strecha stanu boli navrhnuté nielen ako funkčné prvky, ale aj ako prejav nacionalistickej estetiky, ktorá chcela nadviazať spojenie medzi Nemeckom a jeho „germánskou“ kultúrou. Napriek svojmu temnému príbehu, scéna dnes zohrala významnú kultúrnu úlohu a je obľúbeným miestom pre mnohých Berlíncov a turistov, aby si užili hudbu.

Udalosti a umelci

V posledných niekoľkých desaťročiach sa Waldbühne vyvinul na jeden z najdôležitejších koncertných koláčov v Berlíne. Vyskytujú sa tu známi umelci z rôznych žánrov, od rockových a popových skupín po klasické orchestre. Atmosféra Waldbühne, obklopená stromami a prírodou, ponúka publiku jedinečný zážitok.

Jedným z najslávnejších vystúpení bolo objavenie Davida Bowieho v roku 1987, ktorý bol súčasťou jeho prehliadky „Glass Spider“ a ktorý je legendárnou nocou pre uviaznutých koncertných návštevníkov. Umelci ako Rammstein, Toten Hosen a Andrea Bocelli tiež využili pódium na prezentáciu svojej hudby širokému publiku. Každý rok desiatky tisíc ľudí robia púť do Waldbühne, aby zažili koncerty a užili si leto v Berlíne.

Vplyv Waldbühne na berlínsku kultúru

Waldbühne hral nielen dôležitú úlohu na hudobnej scéne v Berlíne, ale aj významný vplyv na kultúru mesta ako celku. Je to symbol oživenia berlínskej kultúry podľa pádu múru a etabloval sa ako miesto stretnutia pre ľudí z rôznych sociálnych a kultúrnych prostredí.

V spolupráci s rôznymi festivalmi a kultúrnymi udalosťami, ako je populárny „Classic Open Air“, Waldbühne pomáha predstavovať širokú škálu hudby a umenia. V meste, ktoré je známe pre svoju kreatívnu a alternatívnu scénu, má Waldbühne osobitnú pozíciu ako miesto stretnutia a kultúrnej výmeny.