Stres a duševné zdravie Grand City: Pohľad na výskum Mazdy Adliho
Stres a duševné zdravie Grand City: Pohľad na výskum Mazdy Adliho
Mestá priťahujú ľudí z rôznych dôvodov, či už z dôvodu kariérnych príležitostí, kultúrnej ponuky alebo rozmanitosti sociálnych kontaktov. Život v meste však tiež riskuje duševné zdravie. Mazda Adli, výskumný pracovník a hlavný lekár Fliedner Klinik Berlin, sa zaoberá touto témou a vysvetľuje, prečo nás mestá môžu ochorieť.
Dôvodom zvýšeného rizika duševných chorôb v meste je veľký stres mesta. Na jednej strane to vyplýva z vysokej hustoty populácie a na druhej strane cez osamelosť. Ľudia, ktorí žijú v mestách, majú v porovnaní s obyvateľmi krajiny dvakrát ako vysoké schizofrenické riziko. Pre obyvateľov mesta, ktorí vyrastali v meste, sa riziko takmer trikrát zvýši. Riziko depresie a úzkostných porúch je tiež vyššie v meste ako v krajine.
Životný štýl mesta Big City tiež ponúka mnoho výhod, ktoré uľahčujú každodenný život. To zahŕňa lepšiu zdravotnú starostlivosť, individuálne rozvojové príležitosti, hustú vzdelávaciu ponuku a bohatú kultúrnu ponuku. Tieto výhody sú zhrnuté podľa pojmu „mestská výhoda“ a robia mestá atraktívnym životom.
Problém je však v tom, že riziko duševných chorôb v meste je vyššie. Mazda Adli a jeho tím v súčasnosti skúmajú príčiny v interdisciplinárnom prístupe od medicíny, psychológie, mestského výskumu, politiky a občianskej spoločnosti.
Možným dôvodom je sociálny stres, ktorý vzniká, keď ľudia spolu žijú v obmedzenom priestore. Hustota a tesnosť môžu viesť k stresu. Osamelosť a pocit anonymity môžu tiež viesť k izolačnému stresu. Dobrá životná situácia zohráva dôležitú úlohu v duševnom zdraví. Pocit osobného prístrešku je rozhodujúci. Bohužiaľ, obytný priestor v meste je často drahý, vzácny a nie vždy dobre postavený. Mnoho obyvateľov mesta žije na stiesnenom obytnom priestore, čo vedie k ďalšiemu stresu.
Ďalším rizikovým faktorom izolačného stresu je vysoký počet jednotlivých domácností vo veľkých mestách. Tretina obyvateľstva žije sama v Berlíne. V pandemike sa ukázalo, koľko títo ľudia boli ovplyvnení izoláciou a osamelosťou. Ľudia s migračným zázemím alebo členmi menšín sú častejšie postihnutí izolačným stresom, najmä ak majú skúsenosti s sociálnym vylúčením.
Anonymita veľkého mesta môže byť na jednej strane atraktívna, ale tiež vedie k ťažkostiam pri vytváraní sociálnych kontaktov. Platí to najmä pre ľudí, ktorí sa nezúčastňujú anonymity alebo nevylučujú.
Ľudia, ktorí prichádzajú do mesta neskôr, môžu mať vyššiu odolnosť voči duševným chorobám. Pokiaľ ide o schizofréniu, uplatňuje sa, že čím dlhšie ste vyrastali v meste a čím väčšie mesto, tým vyššie je riziko rozvoja v dospelosti. Tieto znalosti naznačujú možné spojenie, ktoré sa však musí preskúmať ešte presnejšie.
Záver z týchto zistení nie je taký, že by ste sa mali vyhnúť mestám, ak chcete získať deti. Mestá ponúkajú veľa výhod, dokonca aj pre deti. Deti, ktoré vyrastajú v meste, majú väčšiu šancu stať sa demokratickými občanmi, pretože vyrastajú so zložitosťou spoločnosti. Existujú určité faktory, ako je napríklad stres chronického sociálneho mesta a nedostatok prístupu k výhodám mesta, ktoré vás môžu ochorieť.
Nakoniec sa dá povedať, že život v meste prináša výhody a nevýhody. Výskum Mazdy Adliho a jeho tímu by mal pomôcť navrhnúť mestá takým spôsobom, že sú dobré pre našu psychiku. Ide o pochopenie rizikových faktorov a nájdenie riešení na podporu psychologickej studne v meste. Zdroje:
https://www.tagesspiegel.de/themen/rro-stadtforschung-in-in-uzreuen-gro-tadtwehner-unser-inter-inter-inter-inter-mazda-adli-befreicht-lebensqualit---in-stadt-an/23627660.html
https://www.berliner-zeitung.de/gesundheit-oekology/psychiater-adli-interview-mit-beriner-zeitung-der-der-auer-stress-in-großstadt-earf-hischen-li.1696