Berlínska práca a sociálny senátor Cansel Kiziltepe požaduje reformu neúspešnej dlhovej brzdy

Berlínska práca a sociálny senátor Cansel Kiziltepe požaduje reformu neúspešnej dlhovej brzdy

Berlínska práca a sociálny senátor Cansel Kiziltepe kriticky komentovali dlhovú brzdu a požadujú reformu. Podľa jej názoru sa dlhová brzda nepreukázala a napriek možnosti vysvetlenia mimoriadnych udalostí je príliš rigidná. Preto by sa malo revidovať.

Dlhová brzda bola zavedená na federálnej úrovni v roku 2008, s požiadavkou, aby ich federálne štáty implementovali do roku 2020. Berlín to urobil v roku 2020. Investície sa však znížili pred rokmi. Viac verejných investícií je však potrebných pre výzvy pre prevody energie, klímy a dopravy, ako aj pre bývanie a integráciu obyvateľov prisťahovalcov, zdôrazňuje senátora.

Z tohto dôvodu sa musí konať čestná diskusia o reforme, smerom k novému zlatému pravidlu: Investície v budúcnosti by mali byť financované pôžičkami.

Osobitná ochrana bohatstva, ktoré sa čierny berlínsky senát rozhodol mimo pravidelnej domácnosti, považuje spoločnosť Kiziltepe za správnu vec. Po Bremen a Saarland je Berlín tretím štátom, ktorý padá na túto cestu. Odborná skúška ukázala, že špeciálne fondy sú právne povolené a neporušujú dlhovú brzdu.

Podľa Kiziltepe je zrejmé založenie špeciálneho fondu s ohľadom na núdzové situácie. Toto existuje v Berlíne vzhľadom na klimatickú krízu a vojnu Ukrajiny. Špeciálny fond by mal slúžiť na zabezpečenie toho, aby Berlín mohol dosiahnuť ciele ochrany podnebia a je prínosom k klimatizácii a spravodlivosti generácie.

Zostáva zistiť, či je vypočutý dopyt po reforme dlhovej brzdy a či ďalšie federálne štáty budú nasledovať model Berlína a vytvoriť špeciálny fond ochrany klímy. Diskusia o týchto témach je však v plnom prúde.

Kommentare (0)